Na našom poslednom webinári sa účastníci pýtali otázky ohľadom ochrany osobných údajov. V tomto článku Vám prinášame zodpovedané 3 otázky.
Čo môže uchovávať zamestnávateľ v "black liste"? Môže tieto informácie použiť v prípade ak sa bývalý zamestnanec uchádza o prácu? Musí byť písomne upozornený?
Po skončení pracovného pomeru zamestnávateľ môže uchovávať osobné údaje bývalého zamestnanca len v obmedzenom rozsahu a ak na to existuje nejaký (stanovený) účel. Zamestnávateľ nemôže po skončení pracovného pomeru uchovávať osobné údaje v celom rozsahu. Uchovávať je možné len nevyhnutné dokumenty, ktorých archivácia sa riadi osobitnými právnymi predpismi a registratúrnym poriadkom (ak je). Nie je možné uchovávať osobné údaje len preto, že by sa niekedy v budúcnosti mohli zamestnávateľovi hodiť. V prípade blacklistu ide však o sporný dokument, nie len z pohľadu GDPR a pri jeho uchovávaní si treba dávať pozor ako ho máte v pláne využívať, aby nedošlo k prípadnej diskriminácii zamestnanca.
Ktoré dokumenty/osobné údaje nemôžu byť prosím za žiadnych okolností v osobnom spise zamestnanca?
Medzi údaje, ktoré nepatria do spisu zamestnanca zaraďujeme:
- kópia občianskeho preukazu a kartička poistenca,
- sobášny list a rodný list dieťaťa (ak sa nepoberá príspevok),
- údaje o politickej, náboženskej alebo odborovej príslušnosti,
- informácie odhaľujúce zdravotný stav (najmä pri ZŤP pozor), biometrické a genetické údaje,
- sexuálna orientácia,
- rasový, národnostný, etnický pôvod alebo príslušnosť k členstvám v rôznych organizáciách,
- údaje vyjadrujúce politické názory, náboženské alebo filozofické presvedčenie
Poprosím o definovanie rozsahu osobných údajov (identifikačných a kontaktných údajov) zamestnanca uvedených v hlavičke pracovnej zmluvy. Ďakujem.
V pracovnej zmluve by sa mali nachádzať len základné identifikačné údaje - meno a priezvisko, adresa trvalého pobytu, dátum narodenia.
